Život Prešova
online
online
Svet si pripomína Medzinárodný deň boja proti fašizmu a antisemitizmu
09.11.2024 Celý región
Bratislava
9. novembra (TASR) - Ríšsky minister pre ľudovú osvetu a propagandu
Joseph Goebbels na schôdzi nacistických pohlavárov v Mníchove v noci z
9. na 10. novembra 1938 oznámil, že protižidovské výtržnosti sa začali.
Tieto tragické udalosti vošli do dejín ako Krištáľová noc
(Kristallnacht) a na svete sa 9. novembra pripomínajú ako Medzinárodný
deň boja proti fašizmu a antisemitizmu. V sobotu 9. novembra uplynie od
vypuknutia protižidovského pogromu 86 rokov.
Zámienkou na pogromy sa stala tzv. Poľská akcia (Polenaktion) z októbra 1938 a smrť nemeckého diplomata Ernsta vom Ratha z 9. novembra 1938. Koncom októbra 1938 nariadil nacistický režim zatknúť približne 15.000 Židov s poľským občianstvom, ktorí žili v Nemeckej ríši. Následne ich deportovali k poľským hraniciam, odkiaľ mali byť transportovaní do Poľska. Toto nútené vyhnanie bolo prvou masovou deportáciou Židov z Nemeckej ríše.
Medzi deportovanými boli aj Sendel a Ryfka Grynszpanovci z Hannoveru, rodičia sedemnásťročného Herschela Grynszpana, ktorý žil od roku 1936 u svojho strýka v Paríži. Keď mu sestra v liste opísala osud rodiny, rozhodol sa pomstiť a 7. novembra 1938 na nemeckej ambasáde vážne postrelil Ernsta vom Ratha. Ten na následky zranení o dva dni zomrel.
O smrti nemeckého diplomata sa Hitler, Goebbels a ďalší nacistickí pohlavári dozvedeli na večeri pri pripomienke výročia Hitlerovho Pivného puču z roku 1923. Nacistický vodca opustil sálu bez toho, aby predniesol prejav. Namiesto neho vystúpil Joseph Goebbels, ktorý dal svojimi slovami v podstate príkaz na pogrom.
Masové pogromy vypukli v noci z 9. na 10. novembra 1938 v Nemecku, a čiastočne aj v Rakúsku, v Sudetách a v slobodnom meste Gdansk. Počas nich došlo k ničeniu židovského majetku, obchodov, domov, nemocníc a synagóg, vrátane fyzických útokov na Židov, pri ktorých zomrelo viac ako 1300 ľudí. Vo väzení sa ocitlo 30.000 Židov, z ktorých väčšina neskôr zomrela v koncentračných táboroch.
V súčasnosti je táto udalosť známa ako Krištáľová noc. Pomenovanie vzniklo na základe množstva rozbitého skla, ktoré zostalo po pogrome na uliciach nemeckých miest. Keďže však za ňou stál Goebbels, historici pomenovávajú túto tragickú noc skôr ako Ríšsky či Novembrový pogrom.
Protižidovský teror pokračoval aj po pogrome. Židia museli dokonca za materiálne škody zaplatiť "pokutu" vo výške jednej miliardy ríšskych mariek.
Krištáľová noc predstavovala druhú fázu antisemitskej kampane v nacistickom Nemecku. Nadväzovala na prvú fázu plánovanej likvidácie židovských obyvateľov. Tou sa stali protižidovské Norimberské zákony, ktoré prijali nacisti 15. septembra 1935. Tieto zákony zbavili občianskych a politických práv osoby takzvaného neárijského teda nenemeckého pôvodu.
Zámienkou na pogromy sa stala tzv. Poľská akcia (Polenaktion) z októbra 1938 a smrť nemeckého diplomata Ernsta vom Ratha z 9. novembra 1938. Koncom októbra 1938 nariadil nacistický režim zatknúť približne 15.000 Židov s poľským občianstvom, ktorí žili v Nemeckej ríši. Následne ich deportovali k poľským hraniciam, odkiaľ mali byť transportovaní do Poľska. Toto nútené vyhnanie bolo prvou masovou deportáciou Židov z Nemeckej ríše.
Medzi deportovanými boli aj Sendel a Ryfka Grynszpanovci z Hannoveru, rodičia sedemnásťročného Herschela Grynszpana, ktorý žil od roku 1936 u svojho strýka v Paríži. Keď mu sestra v liste opísala osud rodiny, rozhodol sa pomstiť a 7. novembra 1938 na nemeckej ambasáde vážne postrelil Ernsta vom Ratha. Ten na následky zranení o dva dni zomrel.
O smrti nemeckého diplomata sa Hitler, Goebbels a ďalší nacistickí pohlavári dozvedeli na večeri pri pripomienke výročia Hitlerovho Pivného puču z roku 1923. Nacistický vodca opustil sálu bez toho, aby predniesol prejav. Namiesto neho vystúpil Joseph Goebbels, ktorý dal svojimi slovami v podstate príkaz na pogrom.
Masové pogromy vypukli v noci z 9. na 10. novembra 1938 v Nemecku, a čiastočne aj v Rakúsku, v Sudetách a v slobodnom meste Gdansk. Počas nich došlo k ničeniu židovského majetku, obchodov, domov, nemocníc a synagóg, vrátane fyzických útokov na Židov, pri ktorých zomrelo viac ako 1300 ľudí. Vo väzení sa ocitlo 30.000 Židov, z ktorých väčšina neskôr zomrela v koncentračných táboroch.
V súčasnosti je táto udalosť známa ako Krištáľová noc. Pomenovanie vzniklo na základe množstva rozbitého skla, ktoré zostalo po pogrome na uliciach nemeckých miest. Keďže však za ňou stál Goebbels, historici pomenovávajú túto tragickú noc skôr ako Ríšsky či Novembrový pogrom.
Protižidovský teror pokračoval aj po pogrome. Židia museli dokonca za materiálne škody zaplatiť "pokutu" vo výške jednej miliardy ríšskych mariek.
Krištáľová noc predstavovala druhú fázu antisemitskej kampane v nacistickom Nemecku. Nadväzovala na prvú fázu plánovanej likvidácie židovských obyvateľov. Tou sa stali protižidovské Norimberské zákony, ktoré prijali nacisti 15. septembra 1935. Tieto zákony zbavili občianskych a politických práv osoby takzvaného neárijského teda nenemeckého pôvodu.
www.ZIVOTPO.sk
